Sviatočná kuchyňa našich predkov bola pestrá a plná symbolov

Zabudol som hesloRegistrácia

Tipy a triky

Sviatočná kuchyňa našich predkov bola pestrá a plná symbolov

Aj je tu deň na, na ktorý čakáme celý rok. Sú tu najkrajšie sviatky v roku. K Vianociam patria stretnutia s rodinou a najbližšími, vzájomné obdarovávanie sa pod vianočným stromčekom, ale aj jedinečná kuchyňa.

Sviatočné stoly zdobia tradičné jedlá, ale aj gastronomické lahôdky pripravované špeciálne na túto príležitosť. Hoci má vianočná kuchyňa na Slovensku veľa spoločného, predsa len sú určité zvyky a tradície, ktoré sa snaží každá rodina dodržať po svojom. Špecifiká a originalitu, či už pri jednotlivých receptoch, stolovaní alebo prinajmenšom v názvoch vianočných pokrmov badať aj v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Väčšina vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Preto sa typické vianočné jedlá pripravovali z rastlinných produktov - z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak.

Najviac zaužívaných úkonov sa viaže na štedrovečernú večeru, ktorá sa skladá z tradičných pokrmov. „Príprava vianočných pokrmov začínala už na Štedrý deň po polnoci, kedy gazdiné začali miesiť cesto na vianočný chlieb. Cesto muselo byť dobre vykysnuté, lebo nízky, nevykysnutý chlieb bol predzvesťou úpadku celého hospodárstva. Skoro ráno vstával aj gazda, ktorý do východu slnka musel urobiť pre gazdinú nové pekárske nástroje," vykreslila kurátorka Historického múzea Slovenského národného múzea Jasna Gaburová.

Každé jedlo malo symbolický význam

Podľa tradície gazdiná musela položiť na stôl všetky jedlá vianočnej večere a až potom si sadla za stôl. Na žiadnom štedrovečernom stole nechýbali oblátky, cesnak, soľ, med, orechy, jablká, varené sušené slivky či pálenka. Štedro prestretý vianočný stôl zabezpečoval rodine hojnosť pokrmu a blahobyt po celý nasledujúci rok.

„Každé štedrovečerné jedlo malo svoj symbolický význam. Cesnak napríklad nielen zabezpečoval zdravie, ale aj chránil dom pred škodlivými bytosťami. Kapusta a huby zase ochraňovali rodinu pred hladom," vysvetlila.

Večera sa začínala obyčajne tak, že po vypití pálenky (vo vinohradníckych oblastiach bolo popri pálenke aj červené víno) gazda alebo matka namočili prst do medu a urobili každému okolo stola na čelo krížik. Nasledovalo vertikálne nakrojenie jablka, ktoré mal na starosti otec. Ak jadrá ostali neporušené, veštilo to, že rodine sa bude dariť. Potom jablko rozkrájal na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Veštilo sa i z orecha, ktorý keď bol zdravý, predpovedal zdravie v budúcom roku.

Neodmysliteľnou súčasťou, rovnako vychádzajúcou z kresťanstva, je aj vianočná oblátka. Konzumovala sa s medom a cesnakom. „Na slovenskom vidieku do začiatku 20. storočia piekol oblátky miestny učiteľ. Jeho povinnosťou bolo, aby oblátky nechýbali na žiadnom vianočnom stole. Na každú rodinu sa ušlo 15-20 kusov a 2-3 trubičky," spresnila Garajová.

Štedrovečerné menu

Na štedrovečernom stole nesmel chýbať ani chlieb. V niektorých oblastiach Slovenska gazda odkrojil vršok z chleba, striedku z neho vybral a miesto nej tam uložil po troške z každého štedrovečerného jedla. Po večeri takto naplnený chlieb vyniesol na pole. Touto obetou zemi si chcel získať jej priazeň a štedrosť.

Predjedlo

Najrozšírenejším nemäsovým štedrovečerným jedlom u nás boli opekance. Na strednom Slovensku sa im hovorilo pupáky, na východnom Slovensku zase bobáľky. Z pripraveného chlebového cesta sa najprv odkrajovali kúsky vo veľkosti orecha, tie sa následne upiekli v peci.

Tiež sa zvykli piecť na platni dlhé šúľky cesta, ktoré sa potom nakrájali na menšie kúsky. Na Štedrý večer sa opekance sparili vriacou vodou, aby zmäkli. Po scedení sa zjemnili maslom, posypali makom a poliali medom. V majetnejších rodinách sa pripravovali aj s tvarohom či bryndzou.

Konzumácia opekancov bola povinná pre každého člena rodiny. Niekde sa opekance podávali spolu s rezancami s makom v jednej mise. Podľa tradície sa musel zjesť celý obsah misy, aby bola dobrá úroda. „K opekancom sa viazalo veľa magických úkonov. V niektorých oblastiach stredného Slovenska ľudia verili, že úrodnosť ovocných stromov sa zvýši, ak ho potrú prvým odrezaným kúskom cesta na opekance," vysvetlila kurátorka.

Ďalším múčnym chodom boli v niektorých oblastiach Slovenska zemiakové pirohy, pirohy s kapustou alebo s maslom, prípadne pohánkové pirohy.

Polievka

Tradičné štedrovečerné jedlo bolo pripravované najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde i zo sušených húb.

Na východnom Slovensku sa jedávala kyslá obilninová polievka, na Záhorí kyslá šošovicová polievka, na Spiši kyslá hubová polievka a v južných oblastiach našej krajiny zase rybacia polievka.

Strukoviny v polievkach mali i magickú úlohu. Niekde napríklad hrach museli ísť dievčatá zjesť von z domu, aby ich nebolievali zuby.

Ryba

Na štedrovečerný stôl sa dostala nielen ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám, pripomínajúcim mince. Bola tak symbolom bohatstva. Na Slovensku sa jedávali varené alebo pečené zubáče, pstruhy a iné druhy sladkovodných rýb, prípadne slané haringy.

K rybe sa jedávali zemiaky nakyslo alebo zemiakový šalát s cibuľou. Obľúbený vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa dostal na štedrovečerný stôl až v päťdesiatych rokoch 20. storočia.

Kaše

Jedným z chodov štedrej večere boli kaše - cícerová, krupicová, prosná, fazuľová alebo šošovicový prívarok. Niekde zvyšok šošovicového prívarku vyniesla gazdiná aj s misou do sadu a natierala ním orechové stromy, aby dobre rodili.

Koláče

Na celom území Slovenska sa piekli na Vianoce koláče z kysnutého cesta - vianočky, plnené rožky, záviny (makový, orechový, syrový a pod.). Hojnosť pečiva bola jedným zo spôsobov ako podporiť dobrú úrodu v ďalšom roku.

Koláč s najdlhšou históriou, ktorý musel byť na stole počas celých vianočných sviatkov, aby sa rodine darilo celý rok, mal viacero pomenovaní. Na východe bol známy ako „kračun", na strednom Slovensku mu zase hovorili „štedrák".

Bol to okrúhly koláč, ktorý mal v strede priehlbinu na med. Doňho sa dali semená plodín, ktoré sa na jar mali siať a strúčik cesnaku s petržlenovou vňaťou (niekedy cesnak a petržlen do koláča zapiekli). Koláč potom gazda rozdelil a dal kúsok každému svojmu hospodárskemu zvieraťu.

Zdroj: zg, foto: Teresa Kasprzycka/shutterstock.com
FacebookTwitterPinterestPošli priateľovi

Prihlásenie



Zabudol som hesloRegistrácia